JE STRIEDAVÁ STAROSTLIVOSŤ DOBRÉ ALEBO ZLÉ RIEŠENIE?
Text: Lucia Skladanová
...už, záleží na okolnostiach. Keď rodičia nežijú spolu a dieťa je zverené do striedavej osobnej starostlivosti, teda do výchovy oboch rodičov, môže to byť pre všetkých zúčastnených veľmi, veľmi dobré. Ale rovnako aj veľmi, veľmi zlé. O konečnom výsledku rozhoduje to, za akých okolností sa rodičia pri výchove striedajú, ako aj dôvody, prečo sa chcú striedať.
Nadšení otcovia
Je pochopiteľné, že zavedenie tejto „novinky“ do našej legislatívy rozpútalo búrku emócií. Ide totiž o veľa. Keď sa skončí manželstvo alebo vzťah, nič už nie je ako predtým. Ani vzťahy, ani bývanie, ani kamaráti, ani peniaze... Jediné, čo zostáva aj po rozvode, je dieťa. Ako sa spieva v tej pesničke od Abby – víťaz berie všetko. V právnickej terminológii je to rodič, ktorý získa dieťa do výhradnej osobnej starostlivosti. A druhý v podstate všetko stráca. Striedavá starostlivosť tento scenár mení. Tešia sa z toho hlavne otcovia, ktorí sa cítili diskriminovaní, pretože až v 90 percentách prípadov súd zveril dieťa do starostlivosti matky. Novela zákona o rodine ich zbavila frustrujúceho pocitu, že ich šanca starať sa o dieťa je takmer nulová.
Aj niektoré mamy sa potešili, ale súdiac podľa vášnivých diskusií na rôznych internetových fórach (hodnoverné prieskumy verejnej mienky na túto tému zatiaľ nie sú), mnohé z nich možnosť striedavej starostlivosti pobúrila, ba až vydesila. Pri debatách používajú slová ako experiment na deťoch, nehoráznosť, nespravodlivosť... Niektoré sa zrejme boja, lebo môžu prísť o tromf, o malé víťazstvo nad ex, za ktoré sa zverenie dieťaťa do starostlivosti v rozvodovej vojne považuje.
Áno, striedavá starostlivosť je svojím spôsobom revolučná.
Ponúka totiž zdanlivo nemožné: aby rodina fungovala aj napriek tomu, že vzťah sa rozpadol.
Inak povedané, hoci muž a žena už nie sú partnermi, ostávajú plnohodnotnými rodičmi a rovným dielom im ostávajú všetky radosti aj starosti, ktoré s výchovou potomkov súvisia.
V záujme dieťaťa
Experiment na deťoch to však rozhodne nie je. Určite nie dnes a nie u nás. Stihli ho urobiť inde, my už iba staviame na overených veciach. Mnohoročné skúsenosti so striedavou starostlivosťou majú v USA, v Kanade, v škandinávskych krajinách, ale aj v Nemecku, v susednom Česku a vo Francúzsku. V niektorých krajinách je striedavá starostlivosť dokonca legislatívou prikázaná, takže rozvádzajúce sa páry nemajú možnosť uvažovať o inej forme výchovy. Naopak, treba dokázať, že striedavá starostlivosť nie je možná či vhodná, iba potom sa zvolí iný model starostlivosti.
„Striedavku“ v týchto krajinách stihli podrobiť aj rozsiahlemu skúmaniu a sledovaniu, aby získali relevantné odpovede na kľúčové otázky: Je toto riešenie v záujme dieťaťa? Za akých podmienok? Odpovede sú jednoznačné – ak striedavá starostlivosť funguje, je to jedna z najmenej traumatizujúcich foriem starostlivosti o dieťa a vhodný model usporiadania rodiny a vzťahov po rozchode rodičov. Samozrejme, musia byť splnené isté podmienky. Absolútne vylúčená je pochopiteľne v prípade, keď je jeden z rodičov narkoman/ka, alkoholik/čka, tyran/ka či duševne narušený človek, ktorý nezvláda sám seba, nieto ešte dieťa.
Len pre zrelých
Že mama nie je feťáčka a otec alkoholik, však tiež nestačí na to, aby bol konečným produktom striedavej starostlivosti spokojný a netraumatizovaný „veľkáč”.
Podmienky, ktoré vyžaduje naša legislatíva – teda, že dieťa musí mať u každého rodiča vlastnú posteľ, musí chodiť do tej istej školy a k tomu istému lekárovi prvého kontaktu, a to bez ohľadu na to, či je práve u otca alebo u mamy – sú tiež iba praktické minimum.
Podľa súdneho znalca z oblasti detskej psychológie a experta na striedavú starostlivosť v Českej republike, kde majú „striedavku“ už dvanásť rokov, musia rodičia spĺňať ďalšie kritériá. „Na striedavú starostlivosť sú vhodní iba tí rodičia, ktorí sú schopní zachovať vo výchove koalíciu. Musia ťahať za jednej povraz, musia byť tím,“ hovorí PhDr. Mgr. Jeroným Klimeš, PhD. To dokážu iba vtedy, keď nimi nemáva hnev, zloba, smútok, bolesť a sklamanie z toho, ako sa ich vzťah skončil, a nevedú žiadnu, ani tichú zákopovú vojnu, v ktorej dieťa používajú buď ako zbraň, alebo ako štít. „Ak sa dieťa presúva medzi dvoma nepriateľskými prostrediami, napríklad medzi domácnosťou, kde sa o mame hovorí ako o krave, a domácnosťou, kde je otec nazývaný kreténom, striedavá starostlivosť nie je vhodná, pretože dieťa je v jednom kuse na území nepriateľa človeka, ktorého má rado. A je preň nesmierne ťažké ostať lojálnym voči obom, ale to je presne to, čo chce a potrebuje. Za takýchto okolností je lepšie zveriť ho do výhradnej starostlivosti jedného z rodičov,“ myslí si psychológ.
Počkaj, teraz uvidíš!
Zahojenie rán, ktoré bývalí partneri utŕžili vo vzťahu a počas rozchodu, chvíľu trvá. Chvíľu dosť dlhú, niekedy aj niekoľkoročnú. Ak majú expartneri chuť stále si vracať požičané, existuje riziko, že striedavú starostlivosť bude jeden z nich chcieť iba preto, aby druhému urobil natruc. „Žiaľ, deje sa to. Je veľa mužov, ktorí teraz žiadajú o striedavú starostlivosť len preto, aby sa bývalej pomstili za všetko príkorie, ktoré im doteraz – aj v styku s deťmi – spôsobila. Podľa mňa by v takomto prípade súd so striedavou starostlivosťou súhlasiť nemal, respektíve musí veľmi zodpovedne preskúmať, či sa druhý rodič o dieťa chce naozaj strať a či sa potom aj stará. Alebo či je zaneprázdený, o dieťa sa starajú iní a on s ním trávi minimum času,“ myslí si advokátka JUDr. Bronislava Pavelková.
Ako sa dohodnúť?
Pomôcť môže mediátor. „Základom fungovania striedavej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na všetkom, čo sa ich detí týka. Mediátor je tretia, nezainteresovaná osoba, ktorou nelomcujú emócie, neposudzuje, kto komu ublížil, kto má pravdu a kto sa mýli, jej úlohou je robiť dialóg čo najkonštruktívnejším, aby sa nakoniec dosiahla dohoda o tom, o čom sa rodičia dohodnúť potrebujú. Či už je to spôsob striedania, výber školy, prístup k domácim úlohám, stratégia, ako budú postupovať, keď sa dieťaťu zacnie za druhým rodičom, ale napríklad aj to, aké jedlá by nemalo jesť a aké televízne programy sú zakázané. V krajinách, kde striedavá starostlivosť funguje dlhšie, využívajú služby mediátora rodičia po rozvode často a navštívia ho opäť, keď sa dostanú do patovej situácie,“ hovorí mediátorka Bronislava Švehláková. „Vyhľadajú ho, lebo si uvedomujú, že sa jednoducho dohodnúť musia. Vedia, že keď majú rovnakú výchovnú stratégiu, že rovnaké pravidlá platia u otca aj u mamy, nevzniká priestor na citové vydieranie zo strany dieťaťa a na nerovné rozloženie síl. Dieťa okamžite vie, čo si u ktorého rodiča môže dovoliť a potom to aj používa. Ak rodičia napríklad nie sú dohodnutí na tom, ako sa kupujú nové veci, dieťa ich dostane vetou: Ak mi tú MP3 nekúpiš ty, kúpi mi ju otec.“
Za všetky prachy sveta
Ak však striedavá starostlivosť funguje, ako má, je to pre dieťa veľmi prospešné. Najdôležitejšie pri rozchode je, ak sa dieťa nemusí rozhodovať medzi jedným alebo druhým rodičom, nemusí vytvárať koalíciu s mamou proti otcovi a naopak, nemá šancu u jedného byť lenivým flákačom a u druhého usilovným pokladom. Jednoducho má veľkú šancu byť v pohode a vyrásť v sebavedomého, zodpovedne fungujúceho človeka. Možno ešte väčšiu, ako keby vyrastalo v kompletnej rodine, kde sa však rodičovským dohodám neprikladá vždy význam, a preto je jeden rodič ten, pri ktorom sa všetko môže a druhý je zlý. Fungujúca striedavá starostlivosť takéto správanie dieťaťu neumožní.
Okrem toho sa naučí cennú vec: že muž aj žena môžu spolu veľmi dobre spolupracovať a fungovať, keď chcú.
V niektorých krajinách je striedavá starostlivosť prikázaná legislatívou. Bývalým partnerom ostane už len začudovanie, ako je možné, že po rozchode dokážu spolu vychádzať tak dobre a predtým by sa vedeli utopiť aj v lyžičke vody.
Dieťa má tiež vysokú šancu vytvárať si v budúcnosti fungujúce vzťahy, lebo doma videlo, že sa to dá. Na tom, že doma znamenalo dve domácnosti, vôbec nezáleží.
Striedavka v praxi
Vek dieťaťa:
Dieťa by nemalo žiť striedavo v dvoch domácnostiach, pokiaľ nedosiahlo škôlkarský vek.
Striedanie:
Koľko dní bude dieťa u mamy a koľko u otca, je na dohode rodičov. Ak dieťa nemá ťažkosti prispôsobiť sa, keď prejde z jedného prostredia do druhého, znamená to, že interval je nastavený dobre a že dieťa žije dva varianty jedného domova. No ak sa musí dlhšie adaptovať a robí mu to problémy, dĺžku cyklu treba skrátiť alebo do jeho stredu vložiť spoločné stretnutie rodičov i detí.
Odovzdávačka:
Psychológovia považujú za veľmi dôležité, aby rodičia a dieťa strávili nejaký čas spoločne.
Napríklad vtedy, keď si mama príde vyzdvihnúť dieťa u otca, majú si spolu sadnúť a porozprávať sa o tom, čo dieťa cez týždeň zažilo, čo urobilo, čo neurobilo, čo musí robiť nasledujúci týždeň, a túto dohodu musí rodič, ktorý si dieťa berie k sebe, potom aj dodržať. Efekt je dvojaký – dieťa vidí, že rodičia sa vedia rozprávať a dohodnúť. A zároveň mu to nedovoľuje vydobyť si u jedného rodiča iné podmienky než u druhého. Ak mu ide horšie slovenčina a rodičia sa dohodli, že bude písať diktáty, rodič nesmie skočiť na lichotivú návnadu typu „Mne sa nechce písať diktát. Mama tak rada preháňa, však ju poznáš...“ Diktáty sa písať budú, lebo sa tak rodičia dohodli.
Rodičovská dohoda:
Zmluva medzi rodičmi, kde je čierne na bielom čo najpodrobnejšie zachytené, ako si rodičia dieťa striedajú, kto čo platí a ako sa zachovajú v konkrétnych situáciách (napríklad, keď sa kupuje darček, keď sa rozhoduje o krúžkoch, škole v prírode, treste za nevhodné správanie...), sa veľmi osvedčila.
Všetko sa dá zmeniť: Ak súd zverí dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, neznamená to, že to tak musí byť navždy. Pokiaľ budete mať dojem, že dieťaťu neprospieva, kedykoľvek môžete požiadať o výhradnú starostlivosť. A naopak, výhradná starostlivosť sa dá zmeniť na striedavú, ak sú rodičia ochotní a schopní zvládnuť ju tak, aby bola v prospech dieťaťa.
Veľa praktických a užitočných informácií nájdete na www.rozvod-rozchod.sk, www.striedavka.sk a www.stridavavychova.klimes.us.