"...bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti."
Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoP/31/2014:
„Je povinnosťou súdu, aby najprv podrobným spôsobom skúmal motívy rodiča, ktorý vychováva dieťa a má ho v osobnej starostlivosti, ktoré ho vedú k neumožňovaniu styku druhému rodičovi s maloletým dieťaťom. Ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to aj vtedy, ak je toto konanie len prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa), súd vždy uváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Prípadný odmietavý postoj rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, k umožňovaniu styku dieťaťa s druhým rodičom nie je a ani nemôže byť rozhodujúcou okolnosťou odôvodňujúcou obmedzenie alebo dokonca zákaz styku dieťaťa s druhým rodičom. Môže len zdôrazňovať naliehavú potrebu náležitého zistenia skutočného stavu veci, prípadne aj v spolupráci s odborníkmi. V takýchto prípadoch treba okrem iného aj zisťovať, ako prebiehal styk maloletého dieťaťa s týmto rodičom v minulosti, pokiaľ druhý rodič styk niekedy umožňoval, a ako tento styk pôsobil na maloleté dieťa.“