"Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva, a teda aj zastupuje maloleté dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere."
Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 61/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnených 1/ E. T., nar. X., 2/ maloletého M. T., nar. X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny – OSV Banská Bystrica a 3/ maloletého M. T., nar. X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny – OSV Banská Bystrica, bývajúcich v B., proti povinnému Ing. M. T., bývajúcemu v B., o vymoženie 4 622,12 €, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2 Er 42/2009, o dovolaní Mgr. J. T., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. A. T., advokátkou so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. septembra 2010 sp. zn. 17 CoE 157/2010, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. septembra 2010 sp. zn. 17 CoE 157/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 19. januára 2009 podala Mgr. J. T. v zastúpení svojich maloletých detí návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, otcovi detí Ing. M. T. na vymoženie nedoplatku výživného. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 9. novembra 2007 č.k. 10 C 75/2003-532 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2008 sp.zn. 12 Co 4/2008 bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej E. mesačne sumou 4 000,-- Sk, na výživu maloletého M. mesačne sumou 3 500,-- Sk a na výživu maloletého M. mesačne sumou 3 000,-- Sk, a to od 18. júla 2005 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk ich matky. Otec detí je v omeškaní s plnením výživného a dlhuje na výživnom celkom 139 246,-- Sk (4 622,12 €).
Okresný súd Banská Bystrica (exekučný súd) uznesením z 12. apríla 2010 č.k 2 Er 42/2009-202 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) majúc za to, že „exekúcia sa vedie v rozpore so zákonom“, keďže matka maloletých detí „nebola oprávnená v ich mene vykonávať právne úkony“. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie totiž už bolo súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo matke maloletých detí nariadené, aby deti odovzdala do dočasnej starostlivosti ich otca a prispievala na ich výživu sumou rovnajúcou sa 30 %-tim percentám zo sumy životného minima mesačne, k rukám ich otca.
Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd), konajúci o odvolaní matky detí a súdneho exekútora, uznesením zo 7. septembra 2010 sp.zn. 17 CoE 157/2010 odvolanie matky detí odmietol a o odvolaní súdneho exekútora rozhodol tak, že rozhodnutie exekučného súdu v ním napadnutej časti potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, že na podanie tohto opravného prostriedku matka detí nebola oprávnená; nebola oprávnenou z exekučného titulu a v exekučnom konaní nemohla vystupovať ani ako zákonná zástupkyňa maloletých detí, oprávnených 2/ a 3/, a nebola ani splnomocnenou zástupkyňou oprávnenej 1/, ktorá medzitým nadobudla plnoletosť. Nedostatok jej oprávnenia vystupovať v exekučnom konaní ako zákonná zástupkyňa oprávnených 2/ a 3/, odvolací súd, rovnako ako exekučný súd, vyvodil z toho, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 29. októbra 2008 č.k. 31 P 3000/2008-11 o predbežnom opatrení bolo jej nariadené odovzdať maloleté deti (vtedy ešte aj oprávnenú 3/) do dočasnej starostlivosti ich otca a bolo jej nariadené prispievať na ich výživu mesačne sumou rovnajúcou sa 30 %-tim percentám zo sumy životného minima k rukám ich otca. Ustálil, že po nariadení predbežného opatrenia matke detí už nesvedčilo právo zastupovať ich v exekučnom konaní; toto právo, ako zákonnému zástupcovi, patrilo iba ich otcovi. K tomuto záveru dospel odvolací súd výkladom ustanovenia § 28 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine). Podľa odvolacieho súdu z predmetného ustanovenia vyplýva, že „oprávnenie vymáhať výživné proti druhému rodičovi v exekučnom konaní prislúcha tomu z rodičov, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti“. V čase, keď matka maloletých detí podala návrh na exekúciu, „povinnou osobou z hľadiska vyživovacej povinnosti bola matka detí“.
...
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podala včas na tento úkon oprávnená osoba, ktorá je v dovolacom konaní zastúpená advokátom [§ 240 ods.1 a § 241 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], po prejednaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže dovolanie matky detí smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), dospel k záveru, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
...
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté jednou z vád uvedených v ustanoveniach § 237 O.s.p., a to vadou spočívajúcou v tom, že dovolateľke, ako zástupkyni svojich detí, sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
...
Podľa § 22 O.s.p. fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine s účasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práva povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa, majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva, a teda aj zastupuje maloleté dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere.